Vladimír Mečiar sa narodil 26. júla 1942 vo Zvolene. Popri zamestnaní,
keď pracoval ako tavič v Závodoch ťažkého strojárenstva (ZŤS) v Dubnici
nad Váhom, vyštudoval diaľkovo Právnickú fakultu Univerzity Komenského v
Bratislave. Po jej absolvovaní pôsobil od roku 1974 až do roku 1990 v
Skloobale Nemšová ako podnikový právnik.
Politicky sa začal angažovať v prvej polovici 60. rokov, pričom zastával
rôzne funkcie v Československom zväze mládeže (ČSM). V čase
normalizácie bol odvolaný z funkcií v mládežníckom hnutí a v roku 1970
pre svoj postoj k okupácii Československa aj vylúčený z Komunistickej
strany Československa (KSČ).
Do politického života opäť vstúpil po roku 1989 v rámci hnutia Verejnosť
proti násiliu (VPN), za ktoré získal v roku 1990 prvýkrát poslanecký
mandát. Na pôde tohto politického subjektu však založil v marci 1991
najskôr platformu, ktorá prerástla nasledujúci mesiac do založenia novej
strany Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Od jej vzniku v roku
1991 bol jej predsedom 21 rokov až do 26. apríla 2012, keď oznámil svoj
odchod z čela strany. V júni 2003 rozhodol snem o zmene názvu na Ľudová
strana - HZDS (ĽS-HZDS).
V prvej polovici roku 1990 zastával v slovenskej vláde post ministra
vnútra a životného prostredia. Po parlamentných voľbách v júni 1990 sa
stal prvýkrát predsedom vlády a v tejto funkcii pôsobil do apríla 1991. V
júni 1992 sa po ďalších voľbách do Slovenskej národnej rady (SNR) stal
opäť premiérom, úrad zastával do marca 1994, keď mu poslanci parlamentu
vyslovili nedôveru. V čase tohto vládnutia spolu s českým premiérom
Václavom Klausom absolvoval sériu rokovaní, ktoré vyústili do rozdelenia
spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Od októbra 1992 do marca 1993 a opäť od marca 1998 do októbra 1998 bol
poverený ako predseda vlády aj výkonom niektorých právomocí prezidenta
SR.
Tretíkrát zasadol Vladimír Mečiar do premiérskeho kresla po vyhratých
parlamentných voľbách v decembri 1994, vo funkcii bol do októbra 1998.
Práve v tomto období bol unesený prezidentov syn Michal Kováč ml.
(1995), zabitý Róbert Remiáš (1996) a v roku 1997 došlo k zmareniu
referenda.
Bol to práve Vladimír Mečiar a jeho vládnutie, ktoré sa podpísalo pod
rozhodnutie Európskej komisie, ktorá 16. júla 1997 na zasadnutí v
Štrasburgu neodporučila začať so Slovenskom rozhovory o rozšírení EÚ v
prvej vlne, pretože krajina nespĺňala politické kritériá.
Pamätným sa stalo vystúpenie premiéra Mečiara 30. septembra 1998 v
Slovenskej televízii, keď po prehratých parlamentných voľbách oznámil
odchod z politickej scény. Na záver vystúpenia s piesňou na perách "S Pánom Bohom idem od Vás, neublížil som, neublížil som nikomu z Vás!" cez televíznu obrazovku zakýval na rozlúčku svojim priaznivcom a voličom.
O rok neskôr, v máji 1999, neúspešne kandidoval v prvých priamych
prezidentských voľbách, ktorých víťazom sa stal Rudolf Schuster.
Vladimír Mečiar sa uchádzal o funkciu hlavy štátu aj druhý raz - v
prezidentských voľbách v roku 2004. Hoci prvé kolo volieb vyhral so
ziskom 32,7 percenta, v druhom kole získal 40,1 percenta hlasov a
skončil druhý za Ivanom Gašparovičom (59,9 percenta).
V júnových parlamentných voľbách sa ĽS-HZDS nedostalo v roku 2010 do NR
SR. Hnutie získalo len 4,32 percenta hlasov voličov a po dvadsiatich
rokoch muselo parlament opustiť. Po ďalších neúspešných parlamentných
voľbách, ktoré sa konali v marci 2012 a v ktorých ĽS-HZDS získalo iba
0,93 percenta hlasov voličov, oznámil Mečiar 26. apríla 2012 svoj odchod
z čela ĽS-HZDS.
Zakladateľ a bývalý dlhoročný predseda HZDS Vladimír Mečiar sa vzdal
členstva v strane 12. decembra 2013. Nového predsedu si strana už
nezvolila a na mimoriadnom sneme v Žiline 11. januára 2014 rozhodlo 161
zo 165 delegátov o rozpustení strany.
O návrat do politiky sa ešte pokúsil v novembri 2019, keď sa na
republikovom sneme zišli 9. novembra v Trenčíne členovia strany
Slovenská liga. Delegáti zvolili 77-ročného Vladimíra Mečiara za
predsedu strany a súčasne aj za lídra kandidátky. Koncom novembra 2019
však Mečiar zmenil názor a rozhodol sa, že v parlamentných voľbách
kandidovať nebude. Slovenská liga získala vo voľbách, ktoré sa konali
29. februára 2020, napokon iba 809 platných hlasov, čo bolo 0,02
percenta hlasov voličov.